Kortyho dýza

Pustil som sa do zháňania vhodného materiálu na telo dýzy. Inšpirovaný článkami, uvažoval som nad výrobou formy a odlievaním, čo nie je práve najmenej pracná metóda. Vysústruženie tela dýzy sa mi rovnako nejavilo najjednoduchšie. Uvažoval som aj nad nápadom PetraP, ktorý na telo dýzy u svojich „kortoviek pro chudého muže“ použil materiál z plastových pohárikov. Medzi týmito úvahami som vyrazil do obchodu s vodoinštalačným materiálom s cieľom zistiť, aký ponúkajú sortiment novodurových trubiek a dielov, používaných na odpady. No nič z toho mi na moje 50 mm lodné skrutky Robbe rozmerovo dobre nesedelo. Po ďalších úvahách ma napadla myšlienka, pokúsiť sa vyrobiť telo dýzy z novodurovej trubky vhodného rozmeru jej tepelným tvarovaním na vhodnom kopyte. Nápad PetraP s pohárikmi mi bol od počiatku simpatický a časť z neho som využil. Rozhodol som sa skúsiť použiť ako kopyto pre tvarovanie trubky sklený pohár. Po premeraní a zhodnotení tvarov rôznych pohárov zostali v hre dva. Klasický decový pohár dobre známy z každej krčmy a dvojdecový pohár od Coca-coly. Vzhľadom na hrúbku skla a obavy z prasknutia pohára vplyvom prehria pri jeho kontakte s horúcim plastom a tým i možnostou prípadného poranenia, padla voľba na klasický krčmový decák. Kúsky novodurovej trubky priemeru 50mm som mal k dispozícii. Vrhol som sa do práce. Postup bol nasledovný.

1. Nad horákom plynového kuchynského šporáku som pozvolne nahrieval koniec novodurovej trubky a po jeho zmäknutí som ho postupne navliekal a tvaroval na decový pohár. Postupoval som až do tej miery, pokiaľ som dokázal pohár udržať v ruke. Vzhľadom ku skutočnosti, že trubka sa pri vychladaní nepatrne stiahne, je dobré, aby jej vychladanie postupovalo mierne. Počas postupného vychadania trubky je dobré pohárom v nej neutále pootáčať. Pri prudkom schladení trubky napríklad pod tečúcou vodou dôjde k rýchlemu čiastočnému zmršteniu materiálu a pohár sa nedá pohodlne vytiahnuť von.

2. Prvý vytvorený a vychladnutý kónus som premeral a jeho čelo som na sústruhu upichol v mieste, kde sa jeho vnútorný priemer rovnal priemeru lodnej skrutky plus 5mm, aby pri zložení celého kompletu vznikla medzi telom dýzy a listom lodnej skrutky dilatácia 2,5 mm. Nakoľko nie som odborník, hĺbku tela dýzy som zvolil iba od oka a telo som upichol s dĺžkou 45 mm.

3. Keďže prvý kus bol na svete, výroba tela druhej dýzy bola o nejaké tie premeriavania jednoduchšia a tým pádom i menej náročná na investovaný čas. Zostáva finálne opracovanie nábežných a odtokových hrán každého tela dýzy.

Čo dodať záverom? Bol som prekvapený, ako jednoducho a za akú krátku dobu som pri troche trpezlivosti dokázal vytvarovať a vyrobiť dve rovnaké telá pre Kortove dýzy. Samorejme, nie každý má prístup k sústruhu, ktorý prácu ceľmi zjednoduší. No nepochybujem, že pri troche trpezlivosti a precíznosti sa dokážu k dobrému výsledku pri zarovnávaní čiel dýzy prepracovať modelári i za použitia brúsneho papieru. Možno na mňa v tomto momente niektorí kolegovia maketári hromžia, že som sa týmto spôsobom len veľmi zľahka priblížil skutočnej predlohe a ideálnemu profilu tela dýzy. Priznávam, je to pravda. V každom prípade zvolený profil sa mi javí vhodnejší ako rovná netvarovaná trubka. Otázkou je, do akej miery je schopný ideálny profil dýzy u takýchto modelov lodí ovplyvniť výkon ich pohonu. Alebo inými slovami. Ak nestaviam maketu, ale model pre radosť a pohodové jazdenie, či by bol rozdiel výkonnosti ideálneho profilu dýzy od vyššie popísaného adekvátny vynaloženej námahe pri jeho výrobe. Budúcnosť ukáže, ako sa po kompletnej inštalácii do lode osvedčia na jej pohon. Snáď popísaný postup bude inšpiráciou i pre ďalsích kolegov a podarí sa im prísť na nové a lepšie nápady. Novodurových trubiek je v predaji niekoľko rozmerov a i voľba decového pohára ako kopyta iste nie je jediná a práve tá najvhodnejšia možnosť. Takže iste by sa popísaným spôsobom dali vytvarovať a vyrobiť telá na dýzy pre lodné skrutky rôznych iných priemerov. Fantázii sa medze predsa nekladú.

Obrázková galerie

Ľuboš V.