Parní veletrh Echtdampf-Hallentreffen 2016

Vycestovali sme spolu s Rišom Jankelom vo štvrtok 7. 1. okolo 10. hod. zo Stupavy. Po 18. hod. sme prišli do Hasslochu, kde sme prenocovali u synovca Laca. V piatok pred desiatou sme už stepovali na výstavisku v Karlsruhe a čakali na otvorenie 20. ročníka Echtdampf-Hallentreffen.

Výstava bola umiestnená v dvoch halách. V hale č. 3 bolo koľajište s dvoma točňami, nerátanými lokomotívami, vozňami, ďalej tam boli lokomobily a parný válec. O divákov a pasažierov rôzneho veku túžiacich po zvezení nebola núdza. Skôr sa dá povedať, že v tejto hale bolo od rána plno napriek tomu, že vozenie na vláčikoch bolo spoplatnené.

V hale dm-arena boli stánky predajcov a stoly s vystavenými modelmi lodí, strojčekov na paru, benzín a rôznych samohybov, ako trojkolky, bagre, buldozéry, autá s parným pohonom atď. Po minutí vydelených éčiek na rôzne potrebné veci sme sa vydali na prehliadku vystavených modelov. Musím sa pochváliť, že som odolal a Ms rúru D 100 mm a dľžky 200 mm za 40 € som nekúpil. Nový kotol vyriešim ináč.

Medzi prvými exponátmi ma zaujal najmenší parný motorček. Dvojčinný oscilačný dvojválec s vŕtaním 1,1 mm a zdvihom 1,2 mm je neuveriteľné dielo. Vývoj v miniaturizácii je na ofotenej tabuľke. Väčší z týchto motorčekov bol v lokomobile, ktorá krúžila okolo kotlíka, s ktorým bola spojená s hadičkou. Dôvod - dlhšia prevádzka lokomobily bez prerušenia pri dopľňaní vody a liehu.

1,5 ml vody + 1 ml liehu = 8 min jazdy, mini strojček v lokomobile a vývoj mikro strojčekov

Podobný malý strojček bol vo vláčiku na kolajišti N. S náplňou 1,5 ml vody a 1 ml liehu, vydrží krúžiť po koľajách 8 minút.

Ako obyčajne boli na výstave aj parolode v mierke 1:1. Kanadské kánoe dokáže s 5kg bombou PB plávať rýchlosťou 8 km/h asi 3 - 4 hodiny. Proti prúdu na Dunaji v Bratislave by kánoe stálo, ale nespláchlo by ho do Budapešti.

Parníčky boli rôznej veľkosti a spôsobu pohonu. Väčšinou boli veľmi pekne urobené. Striedali sa lode zo stavebníc s motormi a kotolňami kúpenými, ako aj doma robenými. Najviac ma zaujal parníček s 5válcovým vákuovým motorom. Staviteľ stroja a lode hovoril, že kvôli stabilite lode musel túto vybaviť olovenou bombou pod kýlom, pretože při prvej skúške sa lodička prevrhla. Reverz chodu je riešený prestaviteľnou vrtuľou. Samotnú plavbu tejto lodičky som nestihol.

Ďalšia špecialita bola v lodičke, v ktorej som neobjavil nádobu s plynom. Ležala tam len priehladná fľaša, ktorej vývod išiel priamo do horáka. Majiteľa som pri lodičke nezastihol, tak sa domnievam, že v horáhu horia pary benzínu. V lodi Marie Felling sú dva oscilačné dvojválce, ktoré ženú dve vrtule. Loď pláva celkom svižne, bola by dobrá na Vyžlovku, alebo do Stupavy. V kolesáčiku staviteľ vyriešil umiestnenie kotla tak, že kolesnice nie sú na spoločnej osi, ale každá kolesnica má vlastný prevod od motora.

Palivo benzínové pary? A Marie Felling

Ďalšie lode už nepopisujem, bolo ich veľa a inšpiratívnych Škoda, že táto výstava je tak ďaleko. Okolo 15. hod. sme vyrazili na spiatočnú cestu. Po 8 a 1/2 hod. sme boli vďaka Rišovi a skoro nepretržitej jazde doma. Plní inšpirácie a s boľavými pozadiami.

Fotogalerie - výběr Foto: Alexander Čimo © 2015

Fotogalerie - celá Foto: Alexander Čimo © 2015

Alexander Čimo